O nás
Kontaktujte nás

Rys ostrovid

Lynx lynx

Rys je najohrozenejšia mačkovitá šelma v Európe.
Duch karpatského lesa, aj tak je prezývaný rys ostrovid, naša najväčšia mačkovitá šelma. Vidieť rysa vo voľnej prírode je naozaj veľké šťastie.
Ak sa Vám to podarí, rysa máte možnosť zahliadnuť pri potulkách v lesoch Európy, severnej Ameriky a Ázie, kde žije a loví.

Základné informácie:

Rys ostrovid kedysi obýval skoro celú Európu,s výnimkou Španielska, kde žije menší rys iberijský. Na Slovensku žije poddruh rysa ostrovida – rys karpatský (Lynx lynx carpathicus), ktorý sa okrem Slovenska vyskytuje už len na izolovaných územiach stredneja východnej Európy. Populácie z týchto oblastí sú dnes dôležité pre návrat rysov aj do krajín západnej Európy.

Na Slovensku je rys celoročne chránený od 1. júla 2001, čo pomohlo k stabilizácii jeho populácie. Naďalej ho však ohrozuje pytliactvo, rozdelenie krajiny cestami, rozvoj obcí, ako aj výrazná ťažba v oblastiach jeho prirodzeného výskytu. Momentálne na Slovensku žije približne 300 rysov.
Rad:
Carnivora / šelmotvaré
Čeľaď:
Felidae / mačkovité
Rod:
Lynx / rys
Druh:
Rys Ostrovid
(Lynx lynx)
Dĺžka gravidity:
2 mesiace a 10 dní
Dĺžka tela:
70 – 130 cm
Výška:
60 – 75 cm
Dĺžka života:
14 rokov
Hmotnosť:
18 – 36 kg
Počet mláďat:
1 – 5 (zvyčajne 2-3)
Druhy žijúce v iných krajinách:
Rys červený (Lynx rufus), rys kanadský (Lynx canadensis), a rys iberijský (Lynx pardinus)
Zaujímavosti zo života rysa

Rys počas dňa prespí dlhé hodiny a najaktívnejší je za svitania a za súmraku

Rys počas dňa prespí dlhé hodiny a najaktívnejší je za svitania a za súmraku. Má veľmi dobrý zrak prispôsobený k videniu aj za zníženej viditeľnostia v bezpečnom pohybe mu pomáhajú dlhé fúzy. Má tiež výborný sluch a na ušiach typické štetinky, ktoré pravdepodobne slúžia k určovaniu smeru vetra a presnejšej lokalizácii zvukov. Charakteristické pre rysa je aj biele lemovanie okolo očí.

Rys má farbu srsti jemne oranžovú, a jeho meno je od tejto farby aj odvodené – je rysavá. Každý rys má svoje jedinečné sfarbenie a vzor na srsti, ktorý sa mu zachováva po celý život. Najviac sa vyskytujúci vzor na rysej srsti je bodkovaný, menej jedincov má rozetový typ vzoru a výnimočne je možné vidieť aj rysov s uniformným typom srsti – ide o srsť bez typických znakov. Jedinečnosť je tak výrazná, že v prírode nenájdeme dva rysy s rovnakým sfarbením, čo výrazne pomáha pri identifikácii a sčítavaní populácií.
Rys je pokrytý nádhernou hustou kožušinou, ktorá mu pomáha prežiť aj silné zimy. Kožušinu má od jesene aj na labách a vďaka spôsobu chôdze s roztiahnutými prstami ich používa ako prírodné snežnice.

Žije a loví v teritóriu veľkom cca 150 – 300 km2. Jeho korisťou sú najmä menšie kopytníky ako srny a kamzíky. V menšej miere loví diviaky, hlodavce, zajace alebo líšky. Je však schopný uloviť aj jelenicu, ktorá je niekoľkonásobne väčšia a ťažšia ako on. Rys je rýchly lovec, nie je však bežcom na dlhé trate. Svoju korisť prenasleduje na vzdialenosť len niekoľkých desiatok metrov. To je aj dôvodom, prečo striehne na svoju korisť v úkryte a útočí až z bezprostrednej blízkosti. Zdravá srna alebo kamzík majú pri útoku veľkú šancu uniknúť, rys je preto aj akýmsi zdravotníkom lesa. Loví hlavne choré, staré a zranené zvieratá, ktoré nezvládnu odbehnúť. Tým udržuje v populácii zdravé a zdatné jedince, ktoré sú najlepšie vybavené na život v daných prírodných podmienkach.
Ulovenú korisť si zahrabe a vracia sa k nej počas niekoľkých nasledujúcich dní. O túto zásobu potravy ho môžu pripraviť iné živočíchy, najčastejšie diviaky a medvede, ktoré majú výborný čuch a ľahko ju nájdu a vyhrabú. Rys preto musí loviť častejšie a na väčšom území.

Rys ostrovid je prísne teritoriálny a na svojom území žije samotársky. Jediný prípad kedy môžeme vidieť rysí pár spolu, je počas ruje. Tá je netradične v zime, od januára do začiatku apríla. Keď sa budete v zimnom období prechádzať lesom a začujete znásobené mraučanie mačky, tak si môžete byť istý, že sa Vám podarilo niečo, čo v živote zažije len málo kto - počuť zvuky rysej ruje.
V máji až júni prichádzajú na svet zvyčajne dve až tri malé rysíčatá. Väčšinou sa rodia na ľuďom ťažko prístupných miestach s dostatkom úkrytov, ako sú vývraty, skalné previsy či štrbiny. Mláďatká rysa sa rodia slepé, s pôrodnou hmotnosťou iba okolo 300 gramov. Mäsitú potravu začnú prijímať po mesiaci od narodenia a s matkou ostávajú zvyčajne rok, do ďalšieho obdobia párenia. Počas tejto doby sa musia naučiť všetko to, čo budú potrebovať na prežitie – najmä loviť.
V máji až júni prichádzajú na svet zvyčajne dve až tri malé rysíčatá. Väčšinou sa rodia na ľuďom ťažko prístupných miestach s dostatkom úkrytov, ako sú vývraty, skalné previsy či štrbiny. Mláďatká rysa sa rodia slepé, s pôrodnou hmotnosťou iba okolo 300 gramov. Mäsitú potravu začnú prijímať po mesiaci od narodenia a s matkou ostávajú zvyčajne rok, do ďalšieho obdobia párenia. Počas tejto doby sa musia naučiť všetko to, čo budú potrebovať na prežitie – najmä loviť.
Dôležitosť rysa

Prečo je rys dôležitou súčasťou prírody

Rys spolu s ďalšími veľkými šelmami, patria medzi tzv. kľúčové druhy. Ich prítomnosť v prírodnom prostredí významne ovplyvňuje výskyt ďalších organizmov množstvom priamych aj nepriamych vplyvov.

Biodiverzita

Zbytky koristi sú zdrojom potravy pre množstvo ďalších živočíchov, rôznych zdochlinožravcov a ďalších rozkladačov.

20 - 80 %

Úspěšnost útoku

Regulace

Z viacerých výskumov je známe, že rys významne reguluje početnosť populácií líšky hrdzavej.
Rys ostrovid je spolu s medveďom a vlkom na vrchole potravinovej pyramídy. Ako mäsožravec lovom ovplyvňuje populácie druhov, ktoré sú jeho korisťou, napríklad srncov. Tým bráni ich premnoženiu, čo je dôležité aj z hľadiska stavu lesného ekosystému. Nadmerné počty bylinožravcov napríklad spôsobujú veľký tlak na zmladenie lesa tým, že konzumujú mladé stromčeky, ale aj lesné byliny. Nadmerné spásanie vegetácie spôsobuje úbytok biodiverzity poškodzovaním prirodzenej štruktúry biotopov. Okrem toho, množstvo živočíchov prichádza o možnosť úkrytu a zdroje potravy. Rys teda „pomáha“ lesu priamym znižovaním počtu bylinožravcov a ovplyvnením aj ich správania sa. Pokiaľ druhy, ktoré sú korisťou dravcov, vedia o ich prítomnosti, nezdržujú sa dlhší čas na jednom mieste a stávajú sa viac plaché, čo tiež znižuje tlak na vegetáciu.


Rys spolu s ďalšími šelmami pozitívne ovplyvňuje aj zdravotný stav zvierat. Z dlhodobých výskumov vyplýva, že rys je v prípade útoku úspešný v 20 – 80 % útokov. Jeho korisťou sú preto prirodzene predovšetkým jedince, ktoré sú slabšie, príliš mladé alebo staré, či s horším zdravotným stavom.Prítomnosť rysa v prostredí pozitívne ovplyvňuje biodiverzitu, teda rozmanitosť života, aj ďalšími vplyvmi. Zbytky koristi sú zdrojom potravy pre množstvo ďalších živočíchov, rôznych zdochlinožravcov a ďalších rozkladačov.
Vedci v Bielovežskom národnom parku (Poľsko) zistili, že zbytky kopytníkov sú dôležitým zdrojom potravy pre 30 druhov malých a stredných vtákov a cicavcov.

Známy je aj vplyv rysa na menšie šelmy. Z viacerých výskumov je známe, že rys významne reguluje početnosť populácií líšky hrdzavej. Z výskumu vo Švédku vyplynulo, že až 50 % úmrtí v sledovanom regióne spôsobil rys. Potom, čo sa v území usídlil, početnosť líšok trvale klesala počas 10 rokov a predpokladanou príčinou poklesu je práve prítomnosť rysa.
Teritórium a migrácia

Prečo je rys dôležitou súčasťou prírody

Rys žije samotársky na pomerne veľkom území s rozlohou stovky až tisíce kilometrov štvorcových. Veľkosť rysích tzv. domovských okrskov býva rôzna v závislosti od úživnosti územia a v priebehu roka sa môže meniť. V typologicky rovnakých prostrediach býva teritórium samcov väčšie než samíc. Jedince rovnakého pohlavia sa voči sebe vymedzujú a okrsky si značia, pričom samci vo svojom území tolerujú aj jednu až dve samice. Jedince dávajú o svojej prítomnosti vedieť označovaním výrazných prvkov krajine (skaly, kmene stromov a pod.) močom.

Rysy sa obvykle presúvajú najmä v rámci svojich teritórií. Z domovských okrskov však na nové neobsadené územia putujú mladé rysy, ktoré bývajú z pôvodných území vytlačené. Hoci presuny na väčšie vzdialenosti sú skôr vzácnosťou, na území Českej republiky boli zaznamenané aj migrácie mladých jedincov na vzdialenosť viac než 100 km.
V Kanade bolo v období od júna 2017 do júla 2018 zaznamenané putovanie rysa, ktorý celkovo prešiel vyše 3 400 km a prekonal viacero pohorí a riek. Dĺžka putovania vedcov prekvapila a zaujímavá je aj skutočnosť, že dôvody takéhoto dlhého presunu zatiaľ nie sú dostatočne vysvetlené.
Pre presuny rysov je dôležitá priepustná krajina. Cestné a železničné komunikácie, ktoré pretínajú migračné trasy rysov a ďalších živočíchov, ich významne ohrozujú. Vzhľadom na zvyšujúcu sa rozdrobenosť prírodných území preto rastie dôležitosť ochrany a zlepšovania stavu migračných koridorov, napríklad prepájaním prírodných území a riešeniami, ktoré znižujú negatívne dopady dopravnej infraštruktúry.
Výskum v Poľsku v rokoch 2019 až 2021 preukázal, že významný podiel na úhyne rysov po vypustení do prírody mali kolízie s dopravnými prostriedkami. Zrážky s autami a vlakmi boli príčinou úmrtí až vo vyše 40 % prípadov.
Reštitúcia rysa

Návrat rysa do prírody

Slovensko má v rôznych programoch návratu rysa do prírody vo viacerých krajinách Európy jedinečné postavenie. Rysy zo Slovenska sú súčasťou reštitúcie (teda návratu populácií tohto druhu do pôvodného stavu) vo viacerých oblastiach nášho kontinentu. Dopĺňanie rysov v rámci reštitúcií je potrebné z dôvodu, aby miestne populácie neboli oslabované príbuzenským krížením. Rysy zo Slovenska tak pomáhajú zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť populácií na viacerých miestach Európy.

ZOO Bojnice

Možnosť využiť rysov zo Slovenska v reštitučných programoch súvisí s relatívne dobrým stavom populácie tohto druhu v našej krajine. Významnú úlohu v reštitúcii rysa v Európe má ZOO Bojnice, ktorá je súčasťou viacerých záchranných programov. Jedince poskytnuté pre život v prírode v iných krajinách pritom zväčša nepochádzajú z voľnej prírody – zvyšovalo by to tlak na populáciu rysa u nás. ZOO Bojnice umožňuje návrat do prírody mnohým osirelým a zraneným jedincom. Tie by inak pravdepodobne uhynuli, v lepšom prípade žili v zajatí. Činnosť ZOO Bojnice celkovo významne pomáha nielen populácii rysa na Slovensku, ale v rámci reštitúcií aj populáciám tohto druhu v ďalších oblastiach Európy.
Monitoring

Základné znaky monitoringu
sú jeho pravidelnosť a dlhodobosť.

Monitoring rysov prebieha na rôznych úrovniach populácií za použitia rôznych metód získavania údajov a má viaceré fázy

Terénny zber údajov

Priame pozorovanie, stopovanie a sledovanie pobytových znakov, použitie fotopascí alebo telemetrických obojkov, záznam uhynutých jedincov alebo škôd spôsobených rysom a podobne

Postup

Triedenie, spracovanie a vyhodnocovanie získaných informácií prostredníctvom štatistických alebo GIS analýz

Výsledky

Porovnávania a prepájanie výsledkov s výsledkami z iných štátov alebo na celoeurópskej úrovni
Pre dôsledné a účinné uplatňovanie zásad ochrany rysov na Slovensku je absolútne kľúčové poznanie jeho početnosti, štruktúry jeho populácie a rozšírenie rysov v našej časti Karpát. Na získavanie týchto potrebných informácií slúži proces zvaný monitoring. Základné znaky monitoringu sú jeho pravidelnosť a dlhodobosť. Pri dodržaní týchto zásad a pri použití vhodných monitorovacích metód možme získať informácie o rysej populácií, ktoré umožnia nastaviť jej efektívnu ochranu a systém opatrení pre jej zlepšenie.
Najrozsiahlejším projektom zameraným na monitoring našich veľkých šeliem a mačky divej bol projekt realizovaný Štátnou ochranou prírody SR v rokoch 2007 - 2013: Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku. Získané informácie boli jedným z podkladov pre vypracovanie Programu starostlivosti o rysa ostrovida (Lynx lynx) na Slovensku.
Pytliactvo

Pytliactvo, čiže nedovolený odchyt a zabíjanie zvierat tiež patrí medzi envirokriminálne činy

Prečo je rys nelegálne lovený? Prieskumy medzi poľovníkmi realizované v susednej Českej republike formou anonymnej ankety naznačili, že kým na prelome tisícročí boli hlavnou motiváciou zastrelenia rysa predpokladané škody na zveri a jej úbytok, o 15 rokov neskôr to bolo získanie trofeje a lovecký zážitok. K nelegálnemu lovu sa v roku 2015 priznalo až vyše 14 % respondentov. Priam šokujúce bolo zistenie že počet poľovníkov, ktorí uviedli, že ulovili rysa opakovane, v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom mierne narástol.
Pytliactvo, čiže nedovolený odchyt a zabíjanie zvierat tiež patrí medzi envirokriminálne činy a mnoho druhov zvierat priviedlo až na pokraj vyhubenia. V slovenskom prostredí je nelegálny lov bezprostrednou hrozbou najmä pre veľké šelmy a teda aj pre rysa.
Podľa prieskumov nadväzujúcich na terénny monitoring v oblasti Západných Karpát, teda na západnej hranici ich prirodzeného rozšírenia, každý rok „zmizne“ až 38 % dospelých rysov.
Situácia na Slovensku

Súdy v trestnom konaní
nerozhodujú o náhrade škody

Súdy v trestnom konaní nerozhodujú o náhrade škody a škoda následne nie je ďalej vymáhaná. V konečnom dôsledku teda páchateľ často nenesie finančné následky svojho činu a štát prichádza o finančné prostriedky.
V prípade trestného činu pytliactva (§ 310 TZ) eviduje Ministerstvo vnútra SR za obdobie rokov 2015 - 2020 spolu 1 781 prípadov, z ktorých bolo objasnených a dodatočne objasnených 1 164 prípadov. Výsledkom analýzy týchto prípadov je zistenie, že iba málo prípadov pytliactva sa dostane až do fázy rozhodovania súdov. Keď sa už aj dostanú pred súd, uložené tresty sú vo všeobecnosti nízke, na dolnej hranici trestnej sadzby alebo aj nižšie.
Rys a hospodárske zvieratá

Aké škody spôsobuje rys

Rys je špecializovaný výlučne na konzumáciu mäsitej potravy. Jeho vplyv na hospodárske zvieratá je však minimálny. Napríklad v období rokov 2003 až 2015 boli priznané a uhradené škody vo výške niečo vyše 2089 eur, čo je v porovnaní so škodami spôsobenými ostatnými veľkými šelmami zanedbateľné.
V roku 2021 štát prostredníctvom okresných úradov vyplatil náhrady škôd vo výške 2210 eur, čo bolo najmenej spomedzi chránených druhov živočíchov určených pre náhradu škôd. V predchádzajúcom roku (2020) suma uhradená za škody spôsobené rysom v poľnohospodárstve dosiahla podobnú hodnotu – 1920 eur.

Kompenzácie za škody

Štát zodpovedá za škody spôsobené určenými živočíchmi, vrátane rysa, na vybraných domestikovaných živočíchoch, na pastierskych strážnych psoch a pod. V situácii, kedy majiteľovi v tomto zmysle vznikne škoda na hospodárskych zvieratách, je potrebné konať rýchlo – udalosť o škode je potrebné nahlásiť do 48 hodín orgánu ochrany prírody (príslušný okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie) v územnej pôsobnosti ktorého škoda vznikla. Po oznámení škody vykoná pracovník úradu na mieste šetrenie a pracovník ŠOP SR potvrdí, či škodu spôsobil určený druh zvieraťa. Následne potom si môže poškodený uplatniť nárok na škodu.

Preventívne opatrenia

Platné pravidlá zároveň vyžadujú, aby vlastník na ochranu svojho majetku aplikoval preventívne opatrenia a minimalizoval tak možnosť vzniku škodovej udalosti. Hospodárske zvieratá je potrebné chrániť v čase pasenia aj pri nocovaní.

Pri ochrane stád pri pasení opätovne rastie význam salašníckych strážnych psov. Ak sú psy na svoju funkciu vhodne pripravené, zabezpečia najúčinnejší spôsob ochrany a obrany pasúcich sa zvierat. WWF Slovensko pre podporu témy výchovy takýchto psov pripravilo dokumentárny film Od šteniatka k ochrancovi stád, ktorý na medzinárodnom festivale Agrofilm 2022 získal Cenu poľnohospodárskej a potravinárske komory za slovenský film.

Ďalší spôsob, ako ochrániť pasúce sa hospodárske zvieratá, predstavujú elektrické ohradníky

Pri nocovaní zvieratá účinne ochráni vhodne vybudovaný košiar doplnený elektrickým ohradníkom. Ten musí byť v rozpätí od 20 cm až do 1,6 m, pretože nižšie ohradníky rys dokáže preskočiť. Na ochranu košiarov slúžia aj rôzne detekčné a odplašovacie zariadenia (svetelné a zvukové). Zaujímavé pritom je, že rys a ďalšie šelmy si na takéto plašenie zvyknú pomerne rýchlo (do 3 týždňov) a vysielané zvuky či svetelné impulzy je preto potrebné pravidelne meniť.

Celkovo pri ochrane stád, pri pasení aj nocovaní, má veľký význam aj zodpovedný a dobre informovaný personál salašov.
Ako viem pomôcť

Zapojte sa s nami do záchrany

Jedným z nedostatkov odhaľovania a stíhania trestných činov alebo priestupkov namierených voči voľne žijúcim druhom na Slovensku je nedostatočné nahlasovanie takýchto činov zo strany širokej verejnosti.
WWF Slovensko v spolupráci s Enviropolíciou pripravuje mobilnú aplikáciu, ktorá umožní občanom anonymne nahlásiť nielen pytliactvo, ale aj iné typy envirokriminality vrátane znečisťovania vôd, ovzdušia, nelegálneho vjazdu do chránených území, nelegálnych skládok apod.
Aplikácia je momentálne vo vývoji a jej testovanie bude spustené začiatkom roku 2023. Pre širokú verejnosť by mala byť sprístupnená v marci 2023.
WWF Slovensko v spolupráci s Enviropolíciou pripravuje mobilnú aplikáciu, ktorá umožní občanom anonymne nahlásiť nielen pytliactvo, ale aj iné typy envirokriminality vrátane znečisťovania vôd, ovzdušia, nelegálneho vjazdu do chránených území, nelegálnych skládok apod.
© 2022 | Všetky práva vyhradené.